Svoboda | Graniru | BBC Russia | Golosameriki | Facebook

Nicolas Grunitzky

Togotɔwo ƒe dunyahela

Wo dzi Nicolas Grunitzky le Afɔfiɛ 5, le ƒe 1913 me le Atapkamè le Togo. Etrɔ megbe le Anyɔnyɔ 27, 1969 me. Aƒetɔ Grunitzky nye Togo dukplɔlawo étɔ̃liá si nɔ zia dzi tso Dzove 15, 1963 vaseɖe Dzove 14, 1967.

Nicolas Grunitzky, 1964

Dume dɔwɔwɔ

trɔ asi le eŋu

Aƒetɔ Grunitzky nye Agbalẽ ŋlɔ̃la gã na Togovio ƒé n'go ɣiɣi habɔbɔ( PTP ). Tso eƒe 1956 me vaseɖe 1958 me la, Grunitzky nye Togo dudɔnunɔla gbã.

Agbemeŋutinya

trɔ asi le eŋu

Wodzii le Atakpamé le ƒe 1913 me, fofo si nye Germanytɔ kple dadaa Togotɔ (si nye Yoruba fiaƒome me tɔ). Esrɔ̃ xɔtuɖaŋu le ESTP le Paris eye wònye dukɔa ƒe dɔdzikpɔla hafi dzo yi ɖaɖo eya ŋutɔ ƒe dɔwɔƒe. Enye Togotɔwo ƒe Ŋgɔyiyiha ƒe agbalẽŋlɔlagã eye wotiam ɖe Togo Teƒenɔlawo ƒe Sewɔtakpekpe me le ƒe 1951. Grunitzky hã subɔ le France Dukɔa ƒe Sewɔtakpekpe me tso ƒe 1951 va ɖo ƒe 1958, eye wòɖu dzi le tiatiawɔblɔɖe me le ƒe 1951 kple 1956. Esi France do alɔe ta la, eva zu... Togo Dukɔa ƒe Dukplɔlagã le Anyɔnyɔ 12, 1956. Sylvanus Olympio ƒe Togo ƒe Ðekawɔwɔ Kɔmiti (CUT) ɖu PTP kple eƒe dziehe hadɔwɔla, Dziehe Amegãwo Kple Dukɔwo ƒe Habɔbɔ, dzi le tiatia si wowɔ le Dame 16, 1958 dzi me . kple woƒe dukɔmeviʋawɔla siwo nye Juvento, eye Grunitzky yi aboyo me emegbe.

CUT/JUVENTO dziɖuɖua ɖe gbeƒã Togo ƒe ɖokuisinɔnɔ le Afɔfiɛ 27, 1960 dzi, eye wotia Olympio (Grunitzky ƒe dunyahehe me hoʋlila vevitɔ kple lɔ̃xoyɔvi) be wòanye Togo si nɔ eɖokui si ƒe dukplɔla gbãtɔ. Le dziɖuɖu ƒe amedzidzedze le ƒe 1963 me si wu enu kple Dukplɔla Olympio wuwu megbe la, "Aglãdzedze Kɔmiti" si ƒe tatɔe nye Emmanuel Bodjollé tia Grunitzky dukplɔlae. Esiae nye asrafowo ƒe amedzidzedze gbãtɔ le Ɣetoɖoƒe Afrika le ɖokuisinɔnɔ megbe, eye asrafowo ƒe ƒuƒoƒo aɖee wɔ ɖoɖo ɖe eŋu le Sergeant Étienne Gnassingbé Eyadema ƒe mɔfiafia te. Grunitzky dze agbagba be yeana dukɔa nawɔ ɖeka to dunyaheha geɖe dede yeƒe dziɖuɖua me me. Gake womue le asrafowo ƒe amedzidzedze si me ʋu mele o si ƒe tatɔe nye fifia si nye Lt. Asrafomegã Étienne Gnassingbé Eyadema eye woɖe aboyoe yi Paris.

Exɔ abi le ʋufɔku aɖe me le Côte d’Ivoire, eye wòku le kuxi siwo do mo ɖa le kɔdzi aɖe me le Paris le ƒe 1969 me.

Nyatakaka siawo tsoƒewo

trɔ asi le eŋu


    Togo dukplɔlawo

Sylvanus Olympio • Emmanuel Bodjollé • Nicolas Grunitzky • Kléber Dadjo • Gnassingbé Eyadéma • Faure Gnassingbé • Abbas Bonfoh • Faure Gnassingbé