Svoboda | Graniru | BBC Russia | Golosameriki | Facebook

Rým

zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slabík na istých bodoch veršov

Rým je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slabík na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch. Rozsah zhody je v každej národnej poézii odlišný, mení sa aj v rámci jednej národnej literatúry (zmeny závisia od obdobia, literárnej školy, autorov i od básnického vývinu jednotlivca). Napriek tomu, že rým je predovšetkým zvukovou zhodou, medzi slovami v rýme vzniká širší vzťah, do vzájomného súvisu vstupujú celé slová a ich významy. Do tohto vzťahu niekedy vstupujú aj významy slov v skrytej prítomnosti, teda významy slov, ktoré by sa mohli rýmovať, ale do rýmu nevstúpili.

Rým je vertikálnou metaforou, pretože sa v ňom vstupujú do vzťahu slová, ktoré sa obyčajne nespájajú v mimoumeleckých prejavoch. Ich čiastočná podobnosť, nevyhnutná zložka básnickej obraznosti vôbec, je obsiahnutá v podobnom zvuku. Čiastočná zvuková zhoda je tzv. tertium comparationis, ktoré stavia do prirovnania slová na konci veršov.

Typy rýmov [1]

upraviť

Združený rým

upraviť

O združenom rýme hovoríme vtedy, ak zvuková zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy: AABB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tým druhým a tretí verš sa rýmuje so štvrtým.

Napríklad:

Zdalo sa mi vo sne, zdalo: A

dievča moje ma čakalo, A

čakalo ma s pekným pierkom B

na záhrade pod večierkom. B

(úryvok z básne Sen od Sama Chalupku)

Párový rým

upraviť

O párovom (čes. tirádový rým) rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy AAAA, teda keď sa všetky verše rýmujú navzájom.

V slovenskej literatúre sa tento typ rýmu nepoužíva takmer vôbec, ale v českej a maďarskej áno.

Napríklad:

V hlubokosti uctivosti A

s hroznou horlivostí A

k veliké slavnosti A

namáhám se dosti A

ve své výřečnosti A

(Karel Havlíček Borovský: 19. března 1845)

Obkročný rým

upraviť

O obkročnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABBA, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým a druhý verš s tretím, alebo sa opakuje).

Napríklad:

Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý A

na hory svoje hodíte: B

tône v života úsvite. B

tak ona duchom svojím mi šatí A

(úryvok z Maríny od Andreja Sládkoviča - druhá strofa)

Striedavý rým

upraviť

O striedavom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABAB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tretím a druhý verš so štvrtým).

Napríklad:

Za mier musí básnik do olova A              

tvrdo písať spravodlivú zášť. B                  

Sláviť musí jasným zvonom slova A        

radostnú a rozkvitnutú vlasť. B

(úryvok z básne Verše od Milana Rúfusa)          

Prerývaný rým

upraviť

O prerývanom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCB, teda keď sa prvý verš nerýmuje so žiadnym (alebo ak existuje, tak s piatym) a druhý verš so štvrtým).

Napríklad:

Mám ústa plné tvojich úst. A

Mám dlane plné tvojich dlaní. B

V lebke jak vietor v roklinách C

mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. B

(Úryvok z diela Rozlúčenie od Milana Rúfusa)

Postupný rým

upraviť

O postupnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCABC, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým, druhý verš s piatym a tretí verš so šiestym.

Napríklad:

Ale buď mocná v tichu, A

ako je ruží pýcha, B

ako je ruží stud, C

a cestou do zániku A

ty, ktorá nezaniká, B

človeka neodsúď. C

(Úryvok od Jána Kostru)

Exotický rým

upraviť

O exotickom rýme hovoríme ak sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jeden z rýmov.

Napríklad:

Treba avantgarde stále robiť garde?

Ďalší príklad:

Do éteru na literu.

Typy rýmov podľa zvukových zhôd

upraviť

Asonančný rým (Asonancia)

upraviť

V asonončnom rýme je zvuková podobnosť, ktorá sa uplatňuje, keď je nejaká zhoda samohlások v rýmoch na konci veršov. Samohlásky nemusia byť totožné, totižto nejde o zvukovú zhodu. Najčastejšie sa vyskytuje v ľudových piesňach a riekankách.

Napríklad:

  • berú - nesejú
  • malý - starý
  • tichu - zániku

Zhodný rým

upraviť

V zhodnom rýme sa posledné samohlásky a spoluhlásky rýmov zhodujú.

Napríklad:

  • krásavicu - polovicu

Gramatický rým

upraviť

Gramatický rým je rým, ktorý vzniká ak sa rýmujú slová, ktoré majú zhodné všetky základné gramatické kategórie – rovnaký slovný druh, rod, číslo, pád, prípadne aj osobu a čas. Na gramatický rým sa najčastejšie uplatňuje schéma AAAA.

Napríklad:

  • písať - knísať
  • mladosť - starosť
  • pomalé - nemalé

Rýmové echo

upraviť

Pri rýmovom echu sa rýmujú slová s nezhodným počtom slabík.

Napríklad:

  • Krým - zaňadrím

Vnútorný rým

upraviť

Keď sa poloverš rýmuje s tým druhým.

Napríklad:

Hory, šíre hory – to ich rodné dvory, hole, sivé hole – to ich rodné pole.

(úryvok z diela Smrť Jánošíkova od Jána Botta)

Delenie rýmov podľa prízvuku [2]

upraviť

Mužský rým

upraviť

Pri mužskom rýme je prízvuk na poslednej rýmujúcej sa slabike, teda je prízvučná.

Napríklad:

Ach, nie som viac ten, čo som býval:

tak istí mi i samodôvera.

Čo prvými sa lúčmi v tvár mi díval,

kým — junoš citný — o kráse som sníval,

deň dávno zhasol v chladoch večera;

zrak márne tône rozberá.

(úryvok z diela Ach, nie som viac ten, čo som býval od Pavla Országha Hviezdoslava)

Ženský rým

upraviť

Pri ženskom rýme je posledná rýmujúca sa slabika neprízvučná.

Napríklad:

A znenazdajky aj breza dohorela.

No keď z nej víchor strhol zvyšky šiat,

začala sa mu v bezradnosti biela

nahotou tela v dlaniach mlčky smiať.

(úryvok z diela Breza od Pavla Horova)

Referencie

upraviť
  1. encyklopediapoznania.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  2. Teória rýmu | Slavonica.sk: Komunita autorov poézie a prózy [online]. www.slavonica.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.

Použitá literatúra

upraviť
  • CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
  • MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
  • PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava