Svoboda | Graniru | BBC Russia | Golosameriki | Facebook
Eho kuatia retepýpe

Juky

Vikipetãmegua
Juky ha juky ryru'i.

Juky ha'e peteĩchagua juky oikóva oñembojehe'ávo itajuky ha tatahovy (klóro ha sódio), upévare ojehero avei klorúro sódiko (térã cloruro de sodio Epañañe'ẽme), oñemoha'anga taikuéra NaCl rupive. Oĩ mbohapyichagua ko jukýgui, oñeguenohẽha rupi oñemohenda: juky paraguigua, oñeguenohẽva y parágui ñamotimbóvo; juky kuarepoti, oñeguenohẽva kuarepoti hérava halítagui, ha juky ka'avo, oñeguenohẽva ñambopupúvo peteĩ kapi'i okakuaáva tave'ỹ Kalaháripe.[1]

Ñambojoapýramo juky tembi'u reheve jajuhúta peteĩchagua he'ẽ jepivegua, ha'éva he'ẽ juky,[2] upéva ikatu ñañandu ñane kũme oĩgui mba'e he'ẽ ñanduha térã papilas gustativas oñandukuaáva mba'e he'ẽ jukýva. Ja'úramo juky, iñambuemi mba'éichapa ñañandu ñane rembi'úre, jakarusevégui.[3][4] Mokõi hendáicha ojeiporu: mboheha ramo ñamoĩvo ñane rembi'úpe ha hi'upy ñongatuha ramo ñambojehe'ávo so'o térã pira reheve (oĩ jepe ka'avo ikatúva oñeñongatu upéicha), ojejapoháicha avei umi oñembojehe'áva jukyrýre.[5] Sa'ary XIX guive, opaichaguápe oñepyrũ ojeiporu umi mba'eapopyhápe, techapyrã kuatia apópe, mba'emopotĩrã, kimikokuéra ha ambuéva. Sa'ary XXI jave, yvy ape ári juky apo ojeiporu hag̃ua tembi'u ramo ndohupytýi 25% opaite juky apo retakuégui.[6]

Juky niko ita peteĩete yvypóra ho'ukuaa, ha ikatu ha'e mboheha tujavéva ojeikuaáva.[7] Imba'eguasuite yvypórape guarã ha heta jey, marandeko jehasakuévo, oiko tembiasaguasu ha ñorairõ ijehekahápe.[8] Ojeiporu jepe pirapire ramo. Ndahepyitéi ko'ãga ymáicha, hasy'ỹvégui ojejapo térã ojejuhu hag̃ua ha ojeikuaámagui ikatuha ome'ẽ tuguy jejopy yvate (presiõ yvate).[9] Sa'ary XXI jave, tapichakuéra oheka ani hag̃ua oiporuiterei juky hembi'úpe, upéicha avei ojejuhuraẽ aporeko pyahu oñeñongatu hag̃ua hi'upy juky ojeiporu'ỹre.

Juky ha'e mboheha ndahepýiva ha ndahasýiva ojetopa hag̃ua ñemuha oimeraẽvape. Ikatu jajuhu mokõichagua juky jajogua hag̃ua: "juky ku'i", ojeiporuvéva, ha'éva ita ku'imi ijojapáva ha imorotĩetéva; ha upe "juky resa guasu" (ojeheróva avei juky saguasu), ita'i namichĩetéiva ha naimorotĩmbáiva.

  1. KW de Brisay, KA Evans,"Salt: The Study of an Ancient Industry", Colchester Archaeological Group, 1974.
  2. George Cecil, Christine Sharr, "Salt", Watts, en 1976.
  3. Nestle, Marion. What to Eat - An Aisle-by-Aisle Guide to Savvy Food Choices and Good Eating, North Point Press, 2006
  4. Alan N. Epstein: "Hormonal synergy as the cause of salt appetite", en Physiology of Thirst and Sodium Appetite, 1986.
  5. Kurlansky, Mark (2003). Salt A World History. Penguin (Non-Classics). 0142001619. 
  6. Kiple, Kenneth F. y Kriemhild Coneè Ornelas, The Cambridge World History of Food. Cambridge University Press, 2000, Vol 1 (IV.B.7. "Sodium", Thomas Wilson & Clarence E. Grim)
  7. Toussaint-Samat: A History of Food. Oxford, 1997.
  8. Laszlo, P. Grain of Life, Columbia University Press, 2001, ISBN 0-231-12198-9.
  9. Weinberger, Myron H. "Salt Sensitivity of Blood Pressure in Humans", Hypertension. 1996;27:481-490.