Meteorológia

Meteorológia (z gréc.: μετέωρον, metéōron, „vysoko v oblakoch“; a λόγος, lógos, „veda“) je veda, ktorá sa zaoberá atmosférou. Študuje jej zloženie, stavbu, vlastnosti, javy a deje v nej prebiehajúce, napríklad počasie. Meteorológia je považovaná za časť fyziky, preto je často chápaná ako „fyzika atmosféry“ a vyučuje sa na matematicko-fyzikálnych fakultách. Na mnohých univerzitách je meteorológia často vyučovaná ako súčasť vied o Zemi, čo zohľadňuje súvislosť atmosféry s ďalšími krajinnými sférami. Meteorológia sa používa v aplikácií v rozličných oblastiach života ako je armáda, v produkcii energie, v doprave, v poľnohospodárstve a vo výstavbe. S meteorológiou úzko súvisí hydrológia. Meteorológia a hydrológia tvoria medzidisciplinárnu oblasť hydrometeorológie. Vzájomné pôsobenie medzi zemskou atmosférou a oceánom je časť oceánografie.

Tematické okruhy meteorológie

zloženie a stavba atmosféry
obeh tepla a tepelný režim v atmosfére a na zemskom povrchu vrátane radiačných procesov a rôznych mechanizmov neradiačnej výmeny medzi atmosférou a aktívnym povrchom a v atmosfére samotnej,
obeh vody a jej fázové zmeny v atmosfére v interakcii so zemským povrchom,
atmosférické pohyby − všeobecnú cirkuláciu atmosféry, jej zložky a miestne cirkulácie,
elektrické pole atmosféry,
optické a akustické javy v atmosfére.

Meteorológia sa zaoberá najmä troposférou a stratosférou, lebo tieto časti atmosféry sú najdôležitejšie z hľadiska predpovedí počasia. Štúdiom vysokej atmosféry sa zaoberá aeronómia.

Klimatológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Klimatológia

Klimatológia je veda o klíme na Zemi, o podmienkach a príčinách ich utvárania a aj o pôsobení klímy na objekty činnosti človeka, na samotného človeka i na rôzne prírodné deje a naopak. Úlohou klimatológie je študovať všeobecné zákonitosti klimatických javov, utváranie zemskej klímy, jej zmeny a kolísanie s cieľom využiť tieto poznatky na predpovedanie a melioráciu klímy. Klimatológia ako vedný odbor sa postupne osamostatňuje od meteorológie.