Portál:Česko

S portálom je prepojených 6 488 článkov.

Český portálupraviť

Štátny znak Českej republiky

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

12. júlupraviť

Tomáš Baťa

V Česku má meniny Bořek.

1260 – v bitke pri Kressenbrunne porazil český kráľ Přemysl Otakar II. uhorského kráľa Bela IV.
1872 – narodil sa Emil Hácha, česko-slovenský prezident († 1945)
1895 – narodil sa Jaromír Korčák, český geograf, demograf a štatistik († 1989)
1924 – narodil sa Jiří Winter Neprakta, český karikaturista a humorista († 2011)
1926 – narodila sa Vlasta Průchová, česká džezová speváčka († 2006)
1932 – zomrel Tomáš Baťa, český podnikateľ, zakladateľ obuvníckej firmy Baťa (* 1876)
1936 – narodil sa Jan Němec, český režisér († 2016)
1947 – narodila sa Lenka Termerová, česká herečka

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Národný pamätník na Vítkove je funkcionalistický pamätník, ktorý bol postavený v rokoch 1929–1932 na vrchu Vítkov v Prahe, podľa projektu Jana Zázvorku. Hlavným účelom malo byť uctenie pamiatky českých legionárov a českého odboja v období 1. svetovej vojny (1914–1918), rozšírený bol v rokoch 1946–1949. V rokoch 1954–1962 tu bolo umiestnené aj mauzóleum Klementa Gottwalda.

Husiti na Vítkove zaznamenali pod vedením Jana Žižku z Trocnova vojnový úspech: 14. júla 1420 tu porazili križiacke vojsko. Už vtedy bol jeho názov známy takmer storočie. Pomenovaný bol podľa pražského mešťana Vítka z Hory, ktorý tu vlastnil vinice. Najstaršia doložená správa o kopci nad pražským Žižkovom je z roku 1041.

Myšlienka národného pamätníka, ktorý by na rozdiel od doterajších pripomenutí porážok poukazoval na hrdosť a odvahu českého národa, mala spočiatku rýdzo miestny charakter.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice, Česko – † 10. júl 1913, Praha, Česko) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národného divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.

Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862 nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, v roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie.

V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyera Národného divadla v Prahe. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou rodenou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 1880 – 1881, pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národné divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913.