Portál:Fyzika

S portálom je prepojených 812 článkov.

Fyzikálny portál

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzici sú vedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (24. júl - 1823 článkov)

1

3

A

Á

B

C

Č

D

E

É

F

G

H

CH

I

J

K

L

Ľ

M

N

O

P

R

S

Š

T

Ť

U

Ú

V

W

X

Y

Z

Ž

9. august

uprav

Amedeo Avogadro

1776 – narodil sa Amedeo Avogadro, taliansky fyzik a chemik († 1856)
1896 – narodil sa Erich Hückel, nemecký fyzik a chemik († 1980)
1911 – narodil sa William Alfred Fowler, americký fyzik a astrofyzik († 1995)
1931 – narodil sa James Freeman Gilbert, americký geofyzik († 2014)
1969 – zomrel Cecil Frank Powell, britský fyzik (* 1903)
2006 – zomrel James Van Allen, americký fyzik (* 1914)

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok

uprav

Nositeľ Nobelovej ceny

James Chadwick (* 20. október 1891, Bollington – † 24. júl 1974, Cambridge) bol anglický fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za objavenie neutrónu.

James Chadwick navštevoval strednú školu v Manchestri a neskôr študoval na Univerzite v Manchestri a na Univerzite v Cambridge. V roku 1914 odišiel do Nemecka, kde pracoval s Hansom Geigerom na Technische Univerzität v Berlíne. Po vypuknutí prvej svetovej vojny musel Chadwick ostať v Nemceku, kde bol internovaný až do konca vojny.

Po skončení prvej svetovej vojny sa Chadwick vrátil do Cambridgeu, kde pracoval spolu s Ernestom Ruthefordom na skúmaní emisií gama žiarení z rádioaktívnych látok. Skúmali tiež transmutácie častíc ich bombardovaním alfa časticami a skúmali aj atómové jadrá.

V roku 1932 Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu bola v roku 1935 udelená Nobelova cena za fyziku. Chadwickov objav umožnil syntézu prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach a neutróny už v roku 1934 použil Enrico Fermi na bombardovanie atómového jadra.

ďalšie odporúčané články...

	Kategórie	uprav
Fyzika: Astrofyzika · Teoretická fyzika · Jadrová fyzika · Elektrina · Magnetizmus · Mechanika · Termodynamika
všetky kategórie...

	Najnovšie články	uprav
Loránd Eötvös · David D. Friedman · Joseph Plateau · Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme

Zoznamy

uprav

Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...

uprav

kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi?

Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?

teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého?

na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak?

ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~10¹⁶m)?

ďalšie zaujímavostí...

	Obrázok týždňa	uprav
Fermiho-Diracovo rozdelenie pre 4 rôzne teploty. ďalšie obrázky...

Aktuality

uprav

11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.^[1]

Referencie