Svoboda | Graniru | BBC Russia | Golosameriki | Facebook
Preskočiť na obsah

Salvius Iulianus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Salvius Iulianus
klasický rímsky právnik
Salvius Iulianus, socha, Palazzo di Giustizia, Rím, Taliansko
Salvius Iulianus, socha, Palazzo di Giustizia, Rím, Taliansko
Osobné informácie
Rodné menolat. Lucius Octavius Cornelius Publius Salvius Iulianus Aemilianus
Narodenieasi 100
 Pupput, dnes Sousse, Tunisko
Úmrtieasi 169
 rímska Afrika?
Národnosťrímska
Alma materškola sabiniánov
Dielo
Žánreprávnická literatúra
Obdobieklasické rímske právo
Literárne hnutierímska jurisprudencia
Významné prácePrávnické spisy:
  • Digesta v 90-tich knihách
  • Libri ad Urseium Ferocem v 4 knihách (slov. Knihy k Urseiovi Feroxovi)
  • Libri ad Minicium v 6 knihách (slov. Knihy k Miniciovi)
  • Quaestiones (slov. Otázky)
  • Liber singularis de ambiguitatibus (slov. Osobitná kniha o dvojznačnostiach)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSalvius Iulianus
(multimediálne súbory na commons)

Salvius Iulianus (celým menom: Lucius Octavius Cornelius Publius Salvius Iulianus Aemilianus, po slovensky: Julián[1]; * asi 100, Pupput, dnes Sousse, Tunisko – † pred 169, rímska Afrika?) bol rímsky právnik a cisársky úradník pôsobiaci počas vlády cisárov Hadriána, Antonina Pia a Marca Aurelia.[1][2]

Je považovaný za jedného z najvýznamnejších rímskych právnikov vôbec. Uznania sa mu dostalo najmä za vykonanie záverečnej redakcie prétorského ediktu. Jeho hlavným dielom sú Digesta, zbierka právnych prípadov zo súkromného práva v 90-tich knihách.[2] Bol poslednou hlavou školy sabiniánov.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Salvius Iulianus sa narodil pravdepodobne v dedine Pupput neďaleko mesta Hadrumetum v severnej Afrike (dnes Sousse)[2], kde bol odkrytý nápis zaznamenávajúci jeho úradnú činnosť. Študoval právo u Iavolena Prisca, čelného predstaviteľa sabiniánskej školy práva. Už v mladosti sa preslávil svojimi znalosťami, v dôsledku čoho ho okolo roku 130, teda v čase, kedy mal Iulianus asi 30 rokov, poveril cisár Hadrián záverečnou revíziou prétorského ediktu (edictum praetorium) do podoby, ktorá mala platiť „naveky“ („edictum perpetuum“).[2]

Za vlády cisára Hadriána sa Salvius Iulianus stal postupne kvestorom, tribúnom ľudu, prétorom, správcom štátnej pokladnice (prefectus aerarium Saturnii) a správcom armádnej pokladnice (praefectus aerarium militarii). V roku 148 dosiahol hodnosť konzula. Ako prokonzul zastával úrad v provincii Germania Inferior (Dolná Germánia) za vlády cisára Antonina Pia a Hispania Citerior (Predná Hispánia) za vlády Marca Aurelia. Bol aj najvyšším kňazom (pontifex maximus). V závere svojej verejnej dráhy slúžil ako prokonzul v provincii Africa v rokoch 168/169.[1]

Iulianovo dielo Digesta slúžilo nasledujúcim generáciam právnikov a právnych teoretikov ako jedno z hlavných referenčných diel. Fragmenty z jeho digest použili kompilátori cisára Justiniána I. v právnej zbierke Digesta Iustiniani z roku 533. Celkovo sa v Justiniánskych Digestach nachádza 456 Iulianových fragmentov[1], pričom Justiniánsky Kódex (Cl. 4,5,10,1) Iuliana označil za „človeka najvyššej autority“ (summae auctoritatis hominem).[2]

Okrem svojich digest napísal aj štyri Libri ad Urseium Ferocem (slov. Knihy k Urseiovi Feroxovi), šesť Libri ad Minicium (slov. Knihy k Miniciovi), Quaestiones (slov. Otázky; tieto boli vydané posmrtne jeho žiakom Caeciliom Africanom) a Liber singularis de ambiguitatibus (slov. Osobitná kniha o dvojznačnostiach).[1]

Na rozdiel od mnohých iných právnikov, Iulianus zriedkavo citoval či odkazoval na iných právnikov. Venoval sa najmä vlastnej argumentácii, v ktorej vynikal.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo Manz, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 49 – 50.
  2. a b c d e f BLAHO, Peter. Iulianus, Salvius. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 7. in – Kalgoorlie-Boulder. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-1-3. S. 246.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. 2., revidované a doplnené vyd. Praha : KLP, 2008. 797 s. ISBN 978-80-86791-57-9. S. 518 – 519.