Svoboda | Graniru | BBC Russia | Golosameriki | Facebook

Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Dokumentární
  • Akční
  • Krimi

Recenze (5 545)

plakát

Rod Draka - Série 2 (2024) (série) 

Už nie som ten malý chlapec, ktorý si púšťal šarkana na dvore. A ešte ani z ďaleka nie som ten dôchodca, čo sa pozerá z okna, aby videl letieť draka. Nechápem tie sťažnosti tu, že: “bolo málo drakov”. Ako jebe Vám nadobro?! Veď draci neexistujú! Ale poviem Vám čo na milión % existuje. A to je zloba a zákernosť ľudí. Preto som Ja, ako nesmierne sympatický, mladý, inteligentný muž, čakal aspoň to, čo nám predvádza väčšina politikov na Slovensku. A teda zákernosť a intrigy s tým spojené, pričom jedine čo ich zaujíma, je boj o moc, no rozhodne nie pomoc. Lenže táto druhá séria, akoby sa zamerala na nepodstatné dialógy či výmeny názorov, ala lakeť Ciganikovej na bradu od Tabak. Fakt som dúfal, že sa to od prvej série celé tak nejak dejovo posunie. Lenže oni nie. Oni z toho chcú spraviť dejovo ponaťahovanú tliachanicu pre umelcov, ktorí budú onanovať nad každým jedným slovom, len aby to vyzeralo tak, že ide o umelecké dielo. Ale kdeže. Veď toto je normálne falošne prezlečený Netflix do kabátu HBO. Ani keby to skrátili o 3 hodiny, ani to by nepomohlo. Žalostný priemer po všetkých stránkach, ktorý viac nebavil, ako zabával, pričom stratiť 8 hodín života, je v dnešnej dobe fakt kurevský prepych. Nuda, nuda, a ešte raz NUDA.

plakát

Starve Acre (2023) 

Ďalší maratón hororov je za mnou, no a mne nezostáva nič iné, ako sucho skonštatovať - chvála Bohu. Človek tento žáner miluje, no “výplody” tvorcov sú čoraz slabšie, pričom keď nie je po čom stiahnuť, človeku nezostáva nič iné, ako dať šancu aj takýmto myšlienkovým “skvostom”. Predtým, než som si pustil tento film ma napadlo, čo môže zísť z myšlienok človeka, ktorý má v mene slovo “kokot”. Nuž, asi sa niet teda čo vo výsledku čudovať, že ide o solídnu “kokotinu”, ktorá nie len že nie je hororom, ale ešte je aj mimoriadne podivnou záležitosťou bez náležitostí, vďaka ktorým by bolo možné tento počin doceniť. Jedine, že by ste patrili medzi fanúšikov NUDY.

plakát

MaXXXine (2024) 

Toto ma s prvou a druhou častou asi toľko spoločného, ako chodiť každý deň za kurvami a zároveň doma presviedčať manželku, že je pre Vás jediná. Obsah ako taký sľubuje (sľuboval) solídny námet prepojený so skutočnými zločinmi sériového vraha Richarda Ramireza, ktorý ma na svedomí viac ako 10 obetí. Teda aspoň toto som si naivne myslel (fakt som jebnutý), pričom som presvedčený o tom, že práve takýto (manipulatívny) obsah sám o sebe, prakticky samotnému snímku zabezpečil veškerú, dostatočnú pozornosť. Veď už “Pearl” bol od prvotiny “X” absolútnou dejovou odbočkou, kedy sa z “hixploitation” stala socialno-psychologická dráma o psychopatke, a tak z tohto mohol byť smelo solídny počin opierajúci sa o mix žánrov zabalených v námete so skutočnou krimi vyšetrovačkou. Lenže ako plynul čas, ukázalo sa, že je všetko úplne inak, pričom osud hlavnej postavy mi bol čoraz viac - ďaleko viac ukradnutý, ako ten "Josefiny Mutzenbacher" počas potuliek vidiekom, kedy fajčila jednu cikulu za druhou. Skrátka, ani toto pokračovanie opätovne nie je hororom v pravom slova zmysle, prakticky rovnako, ako v tej Jozefíne nejde o žiadnu romantiku. Priemer, niekde na úrovni medzi 2-4. Ja dám dve, pričom druhá je čisto za záverečný “song”, lebo všetko ostatné je len preceňovanou sračkou.

plakát

Mlha bez hranic (2024) 

Indonézska, sériová mordovačka, podaná tak sterilným spôsobom, že jeden by ani neveril, že sa to vôbec dá takto nezáživne spracovať. Jedna odrezaná hlava na špalíku od rajčín strieda druhú, akurát škoda, že jediné čo pôsobí hororovo, sú tie dopotené pazuchy bez antiperspirantu. Slabota ..

plakát

Badarawuhi di Desa Penari (2024) 

Už "Sewu Dino" a "Ivanna" boli z pohľadu vývoja tvorby od "Stamboela" zdvihnutým, varovným prstom, kedy väčšina milovníkov horor žánru udeľovala aspoň priemerné hodnotenie "čisto pre jeho meno". Tento "Badarawuhi" mal byť teda pre Kima akýmsi opätovným náskokom na vlak, ktorý ho mal doviesť do pomyslenej stanice s lepšou kvalitou prevedenia snímkov v rámci horor žánru. Teda to som si myslel. Už si to ale nemyslím. Lebo Stamboel pomaly ale isto stráca dych, pričom jeho tvorba je čoraz viac na priemerno-podpriemernej úrovni a mne tak nejak nezostáva nič iné, ako skonštatovať, že toto je extrémne nudná zlátanina na úrovni zbytočne vynaloženej energie. Ani mimoriadna krv, ani mimoriadne gore, ani extra masky, ani žiadna hutná atmosféra, iba čistá filmárska podpriemernosť, ktorú takí majstri, borci, fajnšmekri či znalci, ako: "ricci.s" či "J*A*S*M", bez milosti avšak z objektívnych dôvodov či príčin - kopli akurát tak do piče. No a Ja ako taká "poslušná ovca bez vlastného názoru" ich "slepo" nasledujem ..

plakát

Pemukiman Setan (2023) 

Pred pár dňami človek narazil na indonézsku záležitosť "Pemandi Jenazah", pričom tento "Pemukiman Setan" je akoby jeho vernou, o čo si lepšou kópiou so všetkými kladmi aj zápormi. Je to kvalitne natočené, má to dobrý úvod, miestami aj atmosféru, masky, či gore, ktorého mohlo byť aj viac. Príbeh ako taký, je už tradičnou žmýkačkou "IXTEJ" variácie mystických príbehov, v ktorých každý každého pre niečo "prekľaje" a začnú sa diať veci. Na jeden krát to ujde, no musíte mať tieto snímky v obľube, lebo toto nie je žiadna Emerika, ani "severania" zo severu či z ázijského juhu. Indonézia je špecifická a tak vyzerajú aj ich filmárske "výplody". Na záver len dodám, že pozitívom je kratšia stopáž, vďaka čomu je aj samotný dej (zhruba od police), podaný v dostatočne pútavom tempe.

plakát

Strážci (2024) 

Sklamanie. Mrzí ma to, ale na výborne nastolený úvod, ktorý rozohral zaujímavú, mystickú záležitosť, nenadviazal už samotný dej ničím, čo by diváka mimoriadne prekvapilo. Spočiatku ma to veľmi bavilo, mal som z toho dobrý pocit, no odstupom času bolo scén, pasáží, či prvkov hororu čoraz menej a menej, až mi samotný film prišiel skôr ako taká "rozprávka", než horor v pravom slova zmysle. "The Watchers" si smelo môžete pozrieť aj s deťmi, pričom pomerne zarážajúce je aj správanie postáv. No skrátka - idioti.

plakát

Všichni bohové nebes (2018) 

"Třicetiletý tovární dělník". Isteže - ešteže nepôsobí, akoby mal tesne pred 50tkou. Ale jebať nato, toto nie je až tak podstatné, toto je len taký "detail", lebo vo výsledku je tento počin, počas určitých scén z pohľadu sociálno-rodinnej drámy veľmi znepokojivý snímkom, ktorý dokáže vyvolať pomerne nepríjemné, ba priam ťaživé pocity. "Sky-fi" zložka je len akousi "naivnou" vsuvkou od vážnej témy, no Ja tvorcom rozumiem, že chceli skombinovať niečo, o čo sa doposiaľ zrejme nikto nepokúsil. A práve preto ide z pohľadu námetu o pomerne originálny snímok, počas ktorého však netreba očakávať nijak prevratné, vizuálne efekty, gore, a ani nič tomu podobné. Na záver len dodám, že ide čisto o pocitvku (!!), ktorá Vás buď vtiahne, alebo naopak, budete ju vnímať ako "Pomo s.r.o.", a teda ako film, ktorý sa divákovi nijak nezavďačí, lebo ten záver, tak ten to celé akurát tak skurvil.

plakát

Kandisha (2020) 

Prostý námet je pri týchto “detských” počinoch už takou tradičnou záležitosťou, a tak jediné čo mohlo uspokojiť, sú hororové prvky ako gore, či hutná atmosféra. Bohužiaľ, oba zásadné aspekty naplnili očakávania len spolovice, a tak sa niet čo čudovať, že aj samotné hodnota snímku je ukotvená niekde na úrovni “fifty-fifty”. A pritom taká škoda, lebo najmä tá jedna scénka ala “mokrý papier” bola skutočne excelentná! Dalo sa, je to taká pohodička pre skromných ..

plakát

The Glenarma Tapes (2023) 

Pútavá bola len prvá 5 minútovka. Následne je z filmu cítiť takú amatérčinu, že je lepšie skočiť ďalších 30 minút, až kým sa táto partia retardov neocitne v lese. No a od toho momentu to už aj vďaka tej tme, nie je až tak tragický, krátkometrážny “F.F”. Teda takto. Za “mierneho” škripotu zubov - dosledovateľný. Medzi jedna/dva, ani o chlp navyše. To už by sme urážali mnoho iných pokusov v rámci subžánru, ktoré ani z ďaleka nepôsobia tak lacno ani primitívne, ako tento.